I. Gašparovič poskytol rozhovor denníku RSS

Autor: Marian Hrnčiar | 25.1.2013 o 4:49 | (upravené 1.10.2013 o 15:39) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  95x

1.4. 2014- Dnes už ex-prezident, čestný občan miest Humenné, Myjava a Veľká Lomnica, držiteľ čestného doktorátu Štátnej moldavskej univerzity a Univerzity v Mostare, laureát nekonečného množstva ďalších čestných ocenení - doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc. Svoj prvý rozhovor po vypršaní funkčného obdobia sa rozhodol poskytnúť exkluzívne pre denník RSS.

Mr. President

 

-Keď ste kontaktovali našu redakciu s ponukou na rozhovor, povedali ste, že nastal čas odhaliť vašu pravú tvár. Ako ste to mysleli?

-Nuž, myslím si, že nastal správny čas na to, aby sa občania dozvedeli to, čo mnoho z nich prinajmenšom tušilo. A síce, že som obe moje funkčné obdobia, no...žartoval.

-Máte na mysli vaše slávne brbty?

-No vidíte. Práve to by som rád uviedol na správnu mieru. O žiadne brbty totiž v skutočnosti nejde. Každý jeden môj výrok bol poctivo pripravovaný mnou a mojím hovorcom, pánom Trubačom.

-To nemôžete myslieť vážne!

-Prečo nie? Veď žijeme len raz, ako sa spieva teraz v už zľudovenej piesni. Zoberte si napríklad jeden z mojich najlepších „brbtov“, ako ich nazývate, a síce keď som reagoval na otázku pani Puškárovej v poslednej predvolebnej debate v marci 2009, na čo slúži Google. Pamätáte si, čo som vtedy povedal?

-Že Google slúži na rozhovory cez internet. Na to nikdy nezabudnem, musel som volať záchranku pre moju mladšiu dcéru, ktorá dostala taký záchvat smiechu, že nemohla dýchať.

-Presne tak. O to mi celý čas, keď som bol vo verejnej funkcii, predsa išlo! Vniesť trochu smiechu a radosti do tých pochmúrnych slovenských domácností. Konkrétne v tomto prípade som však improvizoval. Cítil som, že v debate ťahám za kratší povraz a musím niečo rýchlo vymyslieť. Väčšinou ale boli všetky moje vtipné výroky dopredu starostlivo plánované, ako som už spomínal.

-Nehanbíte sa predsa len za niektoré z nich?

-Ak narážate na slávny výrok o tom starom chujovi, áno. Na moju obhajobu však musím povedať, že išlo o moju ranú tvorbu.

-A čo vaše vyjadrenie po leteckom nešťastí, v ktorom zahynulo 42 slovenských vojakov? Smútiacich rodín sa to mohlo dotknúť...

-Bude radosť iná. Bude to smútok? Ja si myslím, že to bolo v medziach srandy.

-Niektoré vaše výroky vyvolali medzinárodný škandál. Myslíte si, že to bolo od vás, ako najvyššieho reprezentanta Slovenska, zodpovedné?

-Asi máte na mysli srbské pobrežie a keď som zo švandy prirovnal vzťah medzi Republikou Srbskou a Bosnou a Hercegovinou k tomu medzi nami a Českom. Všetko však bolo dopredu dohodnuté. Na Balkáne majú zmysel pre srandu, ako sme koniec koncov videli v 90. rokoch. Odniesol som si odtiaľ množstvo nápadov a čestných rádov.

-Pre čitateľov by možno bolo zaujímavé poodhaliť, čo predchádza výrobe takého výroku. Zoberme si napríklad známu hlášku, ktorú ste povedali v relácii TA3. "Ja som skoro 400 dní absolvoval cestami po Slovensku, čo je skoro jeden rok kompletne.“ Ako sa rodila tá?

-Zrovna táto sa zrodila celkom spontánne. To sme takto sedeli s Mareňom (Marekom Trubačom, pozn. red.) na terase jedného bratislavského podniku, keď mu vravím, že sme na cestách už aspoň 400 dní v kuse. Na čo on, že to je skoro celý rok.

-Neľutujete, že ste občanov 8 rokov vodili za nos?

-Vôbec nie. Ja sa na to pozerám inou optikou. Slováci majú plné zuby vážnych politikov. Keď prídu domov z montážnej haly na automobilové diely, kde ich denne bičuje banda Kórejcov, nepotrebujú prísť domov a počúvať o tom, ako sa tu máme zle. Ako to ide s ekonomikou z kopca, ako sa rozmáha korupcia a ďalšie cudzie slová. Potrebujú si zapnúť telku a tam uvidieť svojho milého, usmievavého pána prezidenta ako vyvoláva česť víťazom a slávu porazeným na košickom maratóne a podobne.  Samozrejme, takto spätne považujem niektoré moje výroky za autorsky nevyzreté. Najmä tie, v ktorých som v podstate zmenil iba jedno písmenko. Napr. slávnu Libanonskú zmluvu, západný balkón, či Organizáciu spojených nádorov. Áno, ľudí som pobavil, cieľ som splnil. No azda až príliš ľahko. Akoby som podliezal tú pomyselnú latku. To mi, mimochodom, vytýkal aj môj priateľ John Cleese. Nechal som si poradiť a časom som začal produkovať, podľa mňa, hodnotnejšiu a kvalitnejšiu zábavu. Napríklad keď som na hokejových MS v Bratislave strčil do vtedajšej premiérky.

-Vy sa poznáte s Johnom Cleesom z Monty Pythonov?

Samozrejme. Monty Python's Flying Circus formoval môj vkus v oblasti humoru od 80. rokov. S Johnom, Michaelom Palinom a Terrym Gilliamom plánujeme spoločný projekt, no nechcem zatiaľ zachádzať do podrobností, nebolo by to voči nim korektné. Prezradím však, že v hlavnej úlohe bude postarší prezident z neexistujúcej republiky, ktorý bude dostávať seba aj svojich občanov do prekérnych situácií. Máte sa na čo tešiť!

-Hrali ste okrem brbtov aj niečo iné?

-Kedysi futbal.

-Nie. Mám na mysli, či ste predstierali ešte niečo iné. Či už váš charakteristický šepot, vkus, neznalosť ústavy, čokoľvek.

-Všetko z menovaného. Sám počujete, že konečne rozprávam s hlasitosťou normálneho človeka. Ústavu mám naštudovanú odpredu-dozadu. Popravde, niekedy z nej manželke po večeroch predčítam, keď nemôže zaspať. Čo sa týka vkusu, tak stopercentne tiež. Senzus ani fujaru už nechcem v živote počuť. A teraz, keď sa viac nemusím uchádzať o hlasy seniorov, veru ma nikto ani neprinúti!

-Aké sú teda vaše obľúbené kapely v skutočnosti?

- Z domácich určite Chiki-liki tu-a a Horkýže slíže, hlavne staršie veci od nich. Zo zahraničných si rád počúvnem Rammstein, keď mám správnu náladu. Najmä v aute počas pretekov.

-Kam povedú vaše ďalšie kroky teraz, keď máte neobmedzené množstvo voľného času sponzorovaného občanmi?

-Dôchodok mi na pokrytie mojej manželky a ďalších záľub určite stačiť nebude. Uvažujem preto, že si privyrobím nejaké peniaze jazdením. Rozmýšľal som nad rally Paríž-Dakar, alebo 24 hodín Le Mans. Prinajhoršom budem robiť odvoz aupairkám do Rakúska.

-Posledná otázka. Zastrelili ste ho?

-Nie, do morbídnych vtipov nerobím, boha jeho!

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?